Môj manžel kedysi dávno vyslovil „historickú“ vetu: „Vieš, keby sa ma v nejakom kvíze opýtali, akú jednu vec by si moja manželka celkom určite zobrala na opustený ostrov, povedal by som, že vreckovku.“ No, bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné. Naozaj som stále behala s vreckovkou a posmrkávala. A fakt mi to vadilo, len som akosi nevedela, čo s tým.
V tomto čase sa nám narodili tri deti a viete čo? Jedno bolo choršie ako druhé. Boli sme úplne vyradení z normálneho života. Chodili sme od jedného lekára k druhému, ten poradil to, ten ono a… nefungovalo vôbec nič. Pochopila som, že som v tom sama a začala som pátrať. Preštudovala som množstvo alternatívnych smerov medicíny i dietetiky.
Až som našla presne to, čo som hľadala. Tradičnú čínsku medicínu. A začala som práve dietetikou, ktorá ma utvrdila v tom, že je to to pravé. Učarovala mi natoľko, že sa stala mojou stálou sprievodkyňou.
A čo je odvtedy u nás nové? Na choroby sme medzičasom úplne zabudli a vreckovky už naozaj nepotrebujem. Môj muž by to mal teraz v kvíze naozaj ťažké. 🙂